Ján Langoš zomrel včera pri dopravnej nehode. Celý život bojoval proti zlu. Najskôr ako disident neskôr ako minister vnútra. Posledné tri roky v ústave, ktorý na tento boj vybudoval. Ústav pamäti národa skúma zločiny nacizmu a komunizmu. Tento ústav je veľmi dôležitý. Hovorí nám, akí sme boli a akí by sme byť už nikdy viac nemali byť.
Pomáhal nám vyrovnať sa zo svojou budúcnosťou, nepodľahnúť zlu. Nikdy sa nepoddával.
Je dôležité aby UPN pokračoval v línii ktorú načrtol Langoš. Musí ak chceme ostať civilizovaný národ.

Vyhlásenie Ústavu pamäti národa

Vo štvrtok 15. 6. 2006 v ranných hodinách pri autonehode tragicky zahynul predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ing. Ján Langoš. V jeho osobe Ústav pamäti národa stráca charizmatickú osobnosť, ktorá rozhodujúcim spôsobom určovala smerovanie tejto mladej inštitúcie ako súčasti moderných demokratických dejín Slovenskej republiky. Ján Langoš sa narodil v Banskej Bystrici 2. 8.1946.
Bol ženatý, otec dvoch dcér. Absolvoval SVŠT v Bratislave.
Od začiatku 70-tych rokov pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV. V 80-tych rokoch bol jednou z kľúčových osobností slovenského disentu. Podieľal sa na aktivitách podzemnej univerzity. Po novembri 1989 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, po voľbách 1990 bol vymenovaný za Federálneho ministra vnútra ČSFR. V tejto funkcii sa v podstatnej miere zaslúžil o rekonštrukciu FMV a o zrušenie a rozpustenie ŠtB.
Celoživotným dielom Jána Langoša bol zápas proti komunizmu, o ktorom bol bytostne presvedčený ako o zle pre jednotlivca i spoločnosť. Jeho úsilie o odkrytie plnej pravdy o nemorálnom a protiprávnom komunistickom režime vyvrcholilo v auguste 2002 schválením Zákona č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa a zriadením Ústavu pamäti národa, ktorý naďalej zostane nositeľom a realizátorom myšlienok Jána Langoša.

V Bratislave 15. júna 2006. Ústav pamäti národa