Konečne som na najlepšej ceste dokončiť svoje zadanie z programovania. Nie žeby šlo o niečo mimoriadne ťažké. Moja lenivosť však dlho bola silnejšia ako ja. Človeka ako ja baví programovanie, až dovtedy kým sa ho netreba učiť na skúšku a zápočet alebo kým nemusí odovzdať vypracované zadanie.
Môj učiteľ dejepisu na strednej škole raz povedal: „nikdy neštuduj to čo ťa baví”. Hovoril z vlastnej skúsenosti. História ho totiž baví. A myslím, že mal pravdu. Koníček a povolanie by mali byť dve rozdielne veci. Len vtedy sa človek dokáže sústrediť na zamestnanie (štúdium) a oddychovať pri svojom hobby.
Môj problém je však, že moja dlhodobá záľuba (programovanie) sa teraz stala mojím zamestnaním. Riešenia sú v zásade dve. Buď zmením školu alebo si nájdem iné hobby. Školu zatiaľ neplánujem opustiť (uvidíme po skúškach). Takže jediná možnosť je nové hobby.